Akvarista

Do vonku na ľahko,

ľahkými nohami vybehla,

s ľahkým dychom.

Dýchať som nemohol,

na treťom,

krotil som túžbu,

kŕmil som rybičky.

Tieň paneláku vypustil ju von,

na slnku zmenená na ľúč,

rozplynula sa.

Vzala mi farbu,

z tváre, aj z očí,

dlho som hľadel,

na vločkovú super zmes.

A ryby pýtali mlčaním, svoju farebnú obživu.